obec_hermanovce

Hermanovce - História

Obec Hermanovce leží v úzkej doline potoka Hermanka pretekajúceho Šarišskou vrchovinou západne od mesta Prešov. Susedí s chotármi: Bertotovce, Hendrichovce, Jarovnice, Renčišov, Uzovské Pekľany, Štefanovce.

„Villa Hermani Superior et Inferior – Osada Hermanovce Horná i Dolná“ – tak znie prvá písomná zmienka o Hermanovciach, tak ako sa v historických prameňoch objavila 21. februára roku 1320 v súvislosti s rozdelením dedičných majetkov Mikuláša Meršeho zo Svinej. Majetok zemepána Meršeho sa priamo prepisoval na štyroch vnukov - Mikuláša, Petra, Merše mladšieho a Dominika. Štyria bratia, synovia Benedikta (Beňadika), si delia medzi sebou celé dedičstvo tak, že každý dostal štvrtinu dediny Svinia a niekoľko okolitých dedín. V roku 1355 syn Mikuláša Peter dostáva Hermanovce výmenou od brata Dominika. Výraz „villa“ pritom v tých časoch označoval rozvinutú usadlosť. Z prvej písomnej zmienky vyplýva, že obec už existovala pred týmto rokom. V historických listinách sa neskôr objavujú aj názvy Nagy Hermany a Sztankahermány.

Ľudia tu však žili už v praveku o čom svedčí nález pazúrika v toku Hermanky historikom Antonom Karabinošom, ktorý v tejto súvislosti uvádza: „V našej oblasti je to výnimočný nález – takýto pazúrik sa najbližšie vyskytuje v okolí Krakova v Poľsku.“ Niekoľko ním nájdených úlomkov červenej a tehlovej keramiky dokazuje tiež, že človek žil v tejto doline aj v dobe železnej.

Starovek a stredovek

Slovania začali s osídľovaním územia dnešného Slovenska v piatom storočí, keď tu prišli spoza Karpát zo svojej pravlasti. V desiatom storočí, po vpáde Maďarov, sa Slovania z dolných, rovinatých tokov riek stiahli do podhorí. Začiatkom 11. storočia územie Slovenska až po Dunaj ovládol Poliak Boleslav Chrabrý /992-1025/. Po poľsko-uhorskom vyrovnaní, za vlády uhorského kráľa Štefana I /1000-1038/, došlo k dohode o spoločnej hranici na hrebeňoch Karpát, po čom v priebehu 11. a 12. storočia došlo k postupnému pričleneniu Slovenska k uhorskému štátu. Zem v tom čase patrila kráľovi. Keď však Ondrej II. /1205 - 1235/ pre svoje časté výboje na juhu krajiny potreboval veľa oddaných bojovníkov, začal územie Horného Uhorska rozdávať – ako odmenu za verné služby. Jeho nasledovník kráľ Belo IV. /1235 - 1270/ sa v roku 1241 musel vysporiadať s nájazdom dobyvačných Tatárov, ktorí územia kam sa dostali vyplienili. Po ich odchode (1242) nariadil v krajine budovať osvedčené obranné kamenné hrady a opustené panstvá obsadil novými šľachticmi a vernými vojakmi. Navyše preriedené obyvateľstvo doplnil kolonistami.

Vznik Hermanoviec

Kdesi v tom čase zrejme prišiel na územie horného Uhorska aj Nemec Hermann. Pravdepodobne sa zastavil aj na hrade v obci Svinia. Ten tam stál na mieste terajšieho kostola. Hermanna svinianský pán urobil v doline dnešnej Hermanky šoltýsom, teda zakladateľom osídlenia. Na zverenom území na základe písomnej zmluvy so zemepánom, získal dedičné richtárstvo s určitou súdnou a správnou právomocou. Hermanovce boli teda vybudované na majetku obce Svinia – osamostatnili sa až neskôr, v roku 1372.

Jednou z povinností šoltýsa bolo na spravovanom území postaviť aj kostol. Pôvodne bol zrejme drevený. Kamenný kostol sa v Hermanovciach spomína už v roku 1438. Poznáme dokonca meno prvého hermanovského farára – volal sa Mikuláš.

Panstvo Svinia od roku 1262 ovládal rytier Mikuláš Merše, ktorého kráľ Belo IV takto odmenil za vojenské zásluhy. Keď sa v roku 1320 delil jeho majetok medzi piatich synov, vlastnil v údolí Svinky 22 osád a usadlostí. Je zaujímavé, že Merše bol nešľachtického pôvodu a jeho rod sa udržal až do 20. storočia.

Zaujímavosťou Hermanoviec je, že dlhé stáročia to boli vlastne dve obce Horné aj Dolné Hermanovce – neskôr označované ako Šemšey Hermanovce a Stankay Hermanovce. Jedna časť patrila zemanom zo Šebeša (od roku 1372) druhá zo Šemše (od roku 1426). Obe dediny oddeľoval potok Hermanka. Obec mala údajne aj dvoch richtárov a dva cintoríny. Kostol však bol spoločný. Obe obce sa spojili až v 18. storočí, keď patrili Pechyovcom.

Z historických prameňov sa možno dozvedieť, že Hermanovce viackrát menili majiteľov – striedali sa tu rody Chirke (ich pôvod je v Malej ide), Synka či Sinka (z Petrovian), Sebessy, Šemšey, Bertoty, Forgach, Usz, Sztankay (na Slovensko prišli z územia dnešného Chorvátska), Révesz. Viackrát sa obec ocitla ako záloh a bola aj predmetom súdnych sporov.

V dedine býval aj zeman Adam Semšey a jeho synovia Richard a Pavel. Tí odišli z obce v roku 1905 a ich majetok bol podľa údajov v kronike „rozobraný“. Kaštieľ oproti kostolu patril práve im. Neskôr, až do roku 1945 ho vlastnil Alexander Pechy – ten zomrel v liečebnom ústave vo Vyšných Hágoch 11. 2. 1945. Jeho syna Juraja odviezli ruskí vojaci po prechode frontu na Donbas do Ruska, kde zomrel. Dnes je kaštieľ opäť v rukách pokračovateľov rodu Pechy.

Vývoj obyvateľstva

V roku 1848 bolo poddanstvo v krajine zrušené. Hermanovčania sa tak stali, aspoň oficiálne, slobodnými obyvateľmi rakúskouhorskej monarchie. Zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, ovčiarstvom, údajne pálili vychýrenú kolomaž a vyvážali kvalitné červené smreky, chodili na trhy hlavne do Spišského Štvrtku, až neskôr aj do Prešova a Sabinova.

V roku 1373 na území Hermanoviec mala rodina Synka na svojom majetku 18 poddaných robotníkov. V roku 1427 bolo v Hermanovciach zdanených 42 usadlostí, (obce boli zdanené podľa počtu komínov, alebo brán, cez ktoré mohol prejsť voz naložený senom), v roku 1543 len 10 a v roku 1588 platilo dane v Heramanovciach len 6 usadlostí. V roku 1869 už v obci žilo 660 obyvateľov, v roku 1890 - 832, v roku 1961 - 1329 a v roku 1970 – 1416. Pri ostatnom sčítaní ľudu v roku 2001 mala obec 1452 obyvateľov. V roku 1828 bolo v obci 88 domov, v roku 1984 – 350 a v roku 2000 už 361. V súčasnosti má obec 1535 obyvateľov a najvyššie číslo domu je 403.

Obec poznačilo vysťahovalectvo do Ameriky na prelome 19. a 20. storočia i obe svetové vojny, v ktorých zahynulo niekoľko Hermanovčanov.

 O OBCI | OBECNÝ ÚRAD | ORGANIZÁCIE V OBCI | OBECNÝ SPRAVODAJ | FOTOGALÉRIA | VIDEOGALÉRIA | TKR 

 ©2010 by FECOM ICT s.r.o., All rights reserved